Choď na obsah Choď na menu

ZA ÚČASTI DVOCH BISKUPOV SME OSLÁVILI 200 ROKOV CERKVI V TRHOVIŠTI

5. 6. 2018

ZA ÚČASTI DVOCH BISKUPOV SME OSLÁVILI 200 ROKOV CERKVI V TRHOVIŠTI

trhoviste---200-rokov-chramu---156.jpgVo farnosti Trhovište sa 3. júna konala slávnosť pri príležitosti chrámového sviatku Všetkých svätých spojená s oslavou 200. výročia tejto cerkvi. Hlavným sláviteľom archijerejskej svätej liturgie bol vladyka Milan Šášik CM, mukačevský eparcha z Ukrajiny a hlavným kazateľom vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparcha. Prítomnosť obidvoch biskupov zvýraznila skutočnosť, že aj napriek historickému rozdeleniu eparchií cirkev je naďalej jednotná a súdržná. V úvode vladyka Milan Chautur posvätil pamätnú tabuľu oslavy 200. výročia chrámu.
V homílií vladyka poukázal na problém prízemnej živočíšnosti postmodernej kultúry, vyzval k pohľadu na svätých, ktorí vo svojom živote hľadeli na vyššie ciele. Zdôraznil, že dnešný svet potrebuje príklad a vzory svätosti tých, ktorí sa vedia obetovať a prosiť za iných. Neopomenul ani samotný chrám, o ktorom povedal, že stojí ako svedok stálosti a svojimi ikonami poukazuje na tých, ktorí zostali pevnými aj v rozbúrených časoch. V závere vyzval všetkých prítomných k návratu na cestu s Bohom a k vydávaniu svedectva pre tento svet. 
Po liturgii nasledovala posviacka multifunkčného ihriska na miestnej škole.

 

Celá homília vladyku Milana:

Čím viac človek sleduje vonkajšie prejavy dnešných ľudí, tým viac je mu smutno z toho, ako veľmi sa dnešní ĺudia vzďaľujú od ideálov svätosti a ponárajú sa do prízemnej živočíšnosti. Vidieť to na niektorých prejavoch postmodernej kultúry plnej zúfalstva a "škaredosti", ktorá sa predstavuje ako umenie a módny trend, ktorý je plný zúrivosti a oplzlých slov aj na verejnosti a v médiách. Roztrhané nohavice, železné krúžky v nose, na obočí, alebo pirsingy na jazyku a kade-tade inde... Dnešný moderný človek je ovešaný reťazami a na tričku má netvora, alebo lebku na chrbte, či do posledného miestečka je na tele potetovaný - a to sú vzory správania a postmodernej "dokonalosti". Nehovoriac o prázdnote života, amorálnosti a hĺadaní vyžitia hoc aj spôsobom LGBTI, alebo podľa návodu gender ideológie - to všetko a mnohé iné naháňa strach pred budúcnosťou. Kde sa podeli vzory svätosti a skromnej ľudskosti i lásky, ktoré nám Nedeĺa všetkých svätých dáva pred zrak? Kedysi sa svätci pokladali za "bláznov" pre tento svet, ako o tom píše sv.ap.Pavol, lebo pohrdali tým, čo iní uznávali, ale dnes je vidieť, že blázni sú tu iní - nemyslím ale na tých, ktorí sú zatvorení v blázinci /Rim,1,22/. Svätci sledovali svojím životom vyššie ciele,... čo však sleduje dnešný človek svojím vystrájaním..? Svätosť má vyššiu logiku, ale ľudská výstrednosť nemá žiadnu logiku, len je "otravou" pre prostredie v ktorom sa prejavuje. Veru viac ako inokedy potrebuje dnes ľudstvo vzory svätosti a správania tých, ktorí sa vedia obetovať a prosiť za iných. Človek dnes zo seba robí "blázna", aby na seba upozornil, pritom zabúda, že upozorniť sa dá dnes nie povrchnou výstrednosťou, ktorej je vo svete dosť, ale skôr svätosťou života, ktorá je zriedkavá a "zďaleka" viditeľná. Lenže dospieť k tomu vyžaduje oveľa viac námahy, než vziať si roztŕhané rifle, či pestrofarebne sa "zmaľovať" resp.prefarbiť vlasy na zeleno... Svätosť života vyžaduje zrelosť ĺudskej osobnosti, ktorá je v hĺbke duše zakorenená v Bohu a preto prázdnota vonkajších prejavov je tu bezpredmetná. Ježiš každého z nás volá k s svätosti - to znamená, že svätosť je pre každého možná: "Buďte svätí, lebo ja som svätý!"/1Pt 1,16/. Ak je možná, potom je aj pre nás výzvou tak, ako pre sv.Augustína, ktorí čítajúc Písmo zvolal: "Keď mohli iní, keď mohli iné, prečo nie ty Augustíne?!" Cez tento 200- ročný chrám prešli rozličné dejiny i rozliční ľudia, ale on tu stojí ako svedok stálosti a svojimi ikonami poukazuje na tých, ktorí zostali pevnými aj v rozbúrenych časoch. A táto ich stabilita v životných postojoch im zabezpečila stabilitu večného šťastia- preto sú tým najlepším vzorom pre náš život. Škoda len že dnešná generácia si hľadá iné vzory, ktoré síce na chvíľu "zažiaria" v politike, na podnikateľskom poli, či v športe a na "doskách, ktoré znamenajú svet", ale ich prístup k životu nemá nič spoločné s morálkou a pevnosťou charakteru. Potrebujeme v tejto našej dobe ľudí, ktorí podľa vzoru svätých nie sú zaťažení na seba, ale viac dbajú na Boží zákon, ktorý je "pochodňou pre naše nohy" /Ž 119/, aby sme vedeli správne kráčať životom. Príkladov svätosti aj z nášho prostredia je dosť, ale nasledovníkov je málo a preto sa nám vo svete čím ďalej, tým ťažšie žije. Tu však netreba myslieť len na tento svet, lebo pred nami je večnosť a nebo dobijú len svätí, ktorí sa stávajú obyvateľmi neba a už tu na zemi zažívajú "kus" radosti z Boha. Teda treba sa nám vrátiť k Bohu, ktorého sme brali azda len sčasti vážne a skôr "teoretický" sa k nemu hlásili. Nám je treba svoj život s Bohom žiť v zachovávaní jeho príkazov tak, aby bol aj svedectvom pre tento svet. Potom nás nezmiatnú "čudné " postoje tejto doby a v pevnosti viery nájdeme aj pevnosť života. Vaši predkovia azda práve preto zasvätili tento chrám všetkým svätým, aby ste mali stále pred sebou normálne vzory pre svoj život a nepodľahli dobovým anomáliám správania. S pohľadom upretým na nebo prosme aj dnes o príhovor svatých patrónov a o ochranu Presv.Bohorodičky, aby sme čestne a sväto žijúc na zemi dosiahli ráz aj svoj cieľ v nebi.
+Milan